Kázeň na 2. pôstnu nedeľu

Kázeň na 2. pôstnu nedeľu

Žalm 90,12

„Uč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“                                                 

                                                                                                    Žalm 90,12

            Milí bratia a sestry,

uplynulé dva roky boli plné neistoty, strachu a obmedzení. Trúfnem si povedať, že nás tieto dva roky veľmi ovplyvnili a v mnohom zmenili náš životný štýl. Sám na sebe pozorujem, že som zlenivel. Kedysi som veľmi rád chodil nakupovať, ale počas posledných rokov sme úmyselne chodili do obchodu raz za týždeň alebo za dva. Teraz sa mi zdá až otravné ísť do obchodu na nákup, prechádzať sa medzi regálmi a hľadať tovar, ktorý potrebujeme. Od mnohých vecí sme si odvykli. Napríklad aj od fyzickej účasti na bohoslužbách. Naučili sme sa pozrieť si ich online z viacerých cirkevných zborov. Aj keď sa bohoslužby už mohli konať, zostali sme doma s tým, že prenecháme miesto tým, ktorí nemajú internet a podobne. Ale uznajte, čo je to za výhovorka, kto dnes nemá internet? Veď ho máme temer všetci dokonca v mobile neustále pri sebe. Odvykli sme si prísť na bohoslužby a zvykli sme si pozerať ich z gauča našej obývačky. Začalo sa nám nechcieť robiť veci, ktoré nám v minulosti prinášali potešenie. Napríklad taká prechádzka v prírode. Postupne sme stratili kondičku a nabrali kilá navyše. Zabudli sme na radosť, ktorú nám prinášali vzájomné stretnutia i spoločne strávený čas. Opýtam sa na rovinu: Máte chuť ísť s kamoškou na kávu? Chce sa vám vybehnúť s kamarátom či susedom na pivo? Mám pocit, že sme sa dostali do stavu akejsi dlhodobej mentálnej únavy či apatie.

            A práve do tejto situácie chcem, aby zazneli tieto slová: Uč nás tak počítať dni života... Všimnime si, že sa tu hovorí o dňoch, a nie o rokoch. My počítame svoj život v rokoch. Je vôbec medzi nami niekto, kto vie, koľko dní žije na tomto svete? Len pre dnešnú kázeň som si to vyrátal. Môj život trvá v dnešný deň 15 899 dní. Už v tomto rozdielnom pohľade na život by sme mali spozornieť. Ľudský život sa skladá ponajprv z jednotlivých dní a až potom z ucelených rokov. Každý jeden deň treba prežiť a každý z tých dní môže byť iný. Naše dni sa menia pod vonkajšími, ale i vnútornými vplyvmi. Inú dĺžku má v tomto čase deň na Ukrajine ako tu na Slovensku. Je jasné, že nemyslím na deň ako fyzikálnu veličinu. V evanjelickej piesni 664 spievame: „Do večera sa často zmení, čo bolo včasne za rána...“ Aj toto je skúsenosť mnohých ľudí. Zrazu, v jednom jedinom okamihu, počas jedného jediného dňa sa život človeka otočí naruby. Stačí návšteva u lekára, ktorá odhalí závažné zdravotné problémy, o ktorých človek ani netušil. Alebo sa zo dňa na deň zmení zdravotný stav. Nakoniec, s rýchlymi a nečakanými zmenami máme v poslednom čase bohaté skúsenosti a neraz je problém sa s nimi vyrovnať.

            Uč nás tak počítať dni nášho života, lebo každý jeden deň je dôležitý. Aj tie dni, ktoré prežívame práve teraz v stave, v akom sa nachádzame. Ani tieto dni, ktoré nám neraz pripadajú ťažké, ani tie sa nevrátia. Dni, kedy sa nám nič nechce, nemáme na nič chuť, sme unavení a otrávení, vyčerpaní, dni, ktoré nám neprinášajú potešenie a radosť a odvykli sme si od donedávna bežného života. Aj tieto dni sú dôležité, lebo ani jeden z nich sa nám nevráti. Na včerajšku už nemôžeš nič zmeniť, ale dnešný deň môžeš využiť najlepšie ako vieš a dokážeš. V liste Efezským čítame: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ S dňami života je ešte jeden problém. Nevieš, z akej hlbokej studnice času čerpáš a koľko dní máš ešte pred sebou. Dajme si pozor, aby sme sa neprepočítali. Aby sa nám nestalo, že počítame s väčším počtom dní, ako máme v skutočnosti pred sebou. To ale teraz nemôžeme vedieť. Neraz sa to ľudia dozvedia z úst lekára: „Pripravte sa na najhoršie, neostáva veľa času.“

            Prečo nás má Pán Boh naučiť počítať naše dni? Aby sme múdre srdce získali. Nie preto, aby sme stihli dosť zarobiť, dosiahnuť čím vyššie vzdelanie či postavenie v spoločnosti. Nespomína sa tam rozum s jeho kognitívnymi a logickými schopnosťami. Ale, aby sme získali múdre srdce. Múdre srdce je vnútorné nastavenie človeka, srdce, ktoré vie, kam a ako sa má postaviť, dokáže zaujať správny postoj. Človek s múdrym srdcom stojí na trvalých hodnotách, lebo vie, čo je naozaj dôležité. Múdre srdce vie, kam v živote smeruje. Múdre srdce robí múdre rozhodnutia. Napríklad neodkladá dôležité veci na neskôr. V ostatnom čase sme začali používať slovo prokrastinácia. Teda odkladanie povinností na neskôr. Zvlášť v poslednej dobe sme k tomu náchylní ešte viac. Ale múdre to nie je. Lebo hoci odložíme svoje povinnosti na neskôr, ten čas, čo sú odložené, si aj tak neužijeme, lebo vieme, že by sme ich mali urobiť a hryzie nás svedomie, že ich nerobíme. Odložené povinnosti a úlohy nad nami visia ako Damoklov meč a vieme, že sa im nakoniec budeme musieť postaviť. Teda ani ten čas, ktorý sme odložením získali, nemá takú kvalitu, ako by mohol mať po ich splnení. Dlhodobé odkladanie povinností alebo aj vecí, ktoré sú pre nás dôležité, na nás v konečnom dôsledku vytvára enormný psychický tlak, ktorý máme problém ustáť. Vzniká z toho neustály pocit, že by som mal robiť niečo iné, a z toho vychádza globálna nespokojnosť so životom. Následne prichádza malomyseľnosť a neraz rezignácia. Múdre srdce nás učí, čo je v živote najdôležitejšie. Vedieť počítať dni života nás vedie k tomu, aby sme to dôležité neodkladali na neskôr a tiež aby sme mali správny rebríček hodnôt.

            Múdre srdce má jasno aj v otázke večnosti. Neodkladá na neskôr ani toto rozhodnutie – uveriť v Pána Ježiša ako v svojho Boha a Záchrancu. Múdre srdce nie je zaťažené hriechom, pretože sa mu vyhýba, ako len vie, a neodkladá ľútosť a prosbu o odpustenie na neskôr. A to či už vo vzťahu k Bohu, alebo k človeku. Múdre srdce je schopné odpustiť a nenechá sa hnevom zožierať, lebo každý deň, ktorý sme prežili v hneve, nám diabol ukradol. Múdre srdce neodopiera lásku blížnemu ani najbližším a nepripraví sa tým o radosť z pomoci inému. Múdre srdce sa teší z každého rána, lebo vie, že každý deň je darom a nie samozrejmosťou. Múdre srdce nezabúda ubezpečiť svojich najbližších o svojej láske, lebo prídu dni, kedy im to už nebude môcť povedať.

            Zaraďme zvlášť v týchto dňoch, kedy sa nám nič nechce, v dňoch ktoré sú pre nás ťažké, v dňoch, o ktorých sme neverili, že sa ich a diania v nich dožijeme. Zaraďme do našich modlitieb túto prosbu: Pane, nauč nás tak počítať dni života, aby sme múdre srdce získali. Uvedomme si dôležitosť každého jedného dňa, lebo z nich sa skladajú naše roky a nakoniec aj celkový dojem z nášho života. Dajme zmysel každému z našich dní! Rozmýšľajme a plánujme každé ráno, čo dnes urobíme, aby sme potešili svojich najbližších, čo dnes urobíme, aby sme duchovne podrástli, čo dnes urobíme, aby sme sa zachovali ako Božie deti a budovali tu na zemi Božie kráľovstvo. Čo dnes urobíme pre svojich blížnych a ako sa pre nich môžeme stať požehnaním. Ako sa ich skrze nás môže dotknúť Nebeský Otec. Snažme sa v tom byť veľmi konkrétni, aby sme večer pred spaním mohli Pánu Bohu poďakovať za konkrétne dobré veci, ktoré nám pomohol dnes vykonať. Rovnako to platí aj s tým, čo sa nám nepodarilo, v čom sme zlyhali. Nech je aj prosba o odpustenie veľmi konkrétna. Vyznajme a poprosme o odpustenie zo všetkého, čo sme v daný deň nezvládli, a neťahajme to do nasledujúceho dňa. Nech naše viny, priestupky a nedostatky z Božej milosti odídu s odchádzajúcim dňom a my sa ráno budeme môcť zobudiť do nového dňa plného Bohom darovaných možností. Amen.                                                        Miroslav Kerekréty